Štúdia uverejnená v European Journal of Applied Physiology už v roku 1992.
Odbor fyziológie Univerzity v Zurichu. Dr. Urs Boutellier, Dr. Christina Spengler a Dr. Ramon Buchel a Dr. Andreas Kundert
Po tom ako skupina vedcov okolo Dr. Boutelliera dokázala, že u ľudí so sedavým zamestnaním je to práve netrénovanosť dýchacieho systému, ktorá obmedzuje ich vytrvalosť pri cvičení a taktiež, že už po štyroch týždňoch izolovaného respiračného tréningu, pri inak nezmenenom sedavom životnom štýle, boli schopní zvýšiť svoju vytrvalosť dýchania (cvičenie pri danej záťaži až do vyčerpania) až o neuveriteľných 300% a vytrvalosť na bicykli až o 50%. Dokázali tiež, že tento vzťah platí aj u trénovaných športovcov.
Znamená to, že aj u trénovaných atlétoch je to práve dýchanie, ktoré pri záťaži vystupuje ako limitujúci faktor výkonu. Vyčerpanosť dýchacích svalov vyvoláva hyperventiláciu, ktorá následne obmedzuje výkonnosť na anaeróbnom prahu. U trénovaných jedincov po zaradení respiračného tréningu do ich tréningovej rutiny prišlo k predĺženiu vytrvalosti dýchania až o 38%. A aj keď je možné, že atléti na najvyššej výkonnostnej úrovni trénujú svoje dýchacie svaly dostatočne, napríklad vysoko intenzívnym intervalovým cvičením alebo behom/bicyklovaním do kopca. Intenzita takéhoto tréningu, ktorý vedie k zníženiu minútovej ventilácie pri cviční je príliš vysoká, riziko zranenia veľmi veľké a tréning je príliš časovo náročný. Je preto výhodné zaradiť do tréningového plánu respiračný tréning. Pri ňom vo všetkých prípadoch prišlo k zníženiu minútovej ventilácie počas cvičenia, čo umožnilo športovcom pracovať pri danej intenzite dlhšie. Ako pridružený produkt tejto štúdie bolo navyše zistenie o vplyve únavy dýchacích svalov na výkon. Pri jednom športovcovi boli totiž namerané testované veličiny najskôr znížené (respiračná vytrvalosť klesla z 28 minút na 18). Bolo to spôsobené tým, že test prebehol okamžite po respiračnom tréningu a tak stále unavené dýchacie svaly si vybrali svoju daň vo forme obmedzeného výkonu. Po dostatočnom, pár dňovom oddychu dýchacích svalov sa jeho nameraná výkonnosť zvýšila o 35%.
Dobrou správou a záverom štúdie teda je zistenie, že športovci na všetkých výkonnostných úrovniach môžu mať prospech so zaradenia tréningu dýchania do ich tréningového plánu.
